Prší
Občas zbadám v dažďovej kvapke tvoj tieň
Pršíš
Zvlhnuté oblaky dýchajú čoraz rýchlejšie
Padáš
Z nich ticho ako sneh keď ma mrazí
Meníš sa na zvuk šumiacich listov smutnej vŕby
Na vôňu chodníka po daždi
Prší
Je mi zima na ruky
Cítim
Že nikdy nebol dôvernejší
Môj tichý monológ s dažďom
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára