Rozfúkané myšlienky
hľadám
v tráve rosu
zabudnutých
rán
leto
zaspáva
zimným
spánkom
hľadám
na vankúši
zvyšky
tvojich vlasov
zvlnených
ako
vtedy po búrke
čo ak ťa
už
viac
nenájdem
vytrasiem
ťa
z vankúša
spolu
s páperím
dúfam že
nikdy
mi ťa
vietor nerozfúka
ako
listy zo stromu
v
záhrade
ukryjem
sa v tvojom
vnútri
a spoločne
ošatíme
aleju
skrehnutých
stromov
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára