Piknik so Sašou Rosina / "S každou novou vecou sa niečo učím a objavujem"

"Myslím, že by som sa mohla nazvať špongiou. Nasávam veľa z toho čo sa okolo mňa deje, mihne, veľa toho čo vidím alebo počujem. Niekedy som z toho aj unavená, ale neviem to príliš korigovať, aj keď pracujem na tom. Paradox je, že ma stav “byť v pozore” posúva ďalej vo svojej tvorbe, ale aj v osobnom raste."

Vdýchnuť život starým a nepotrebným veciam si vyžaduje istú dávku odvahy, tvorivosti a lásky. Veci, ktoré pre mnohých stratia zmysel, ona zachráni a dá im druhú šancu. Jej meno je SAŠA ROSINA a už vyše dvoch rokov vlastní krásny blog Recy veci o veciach, ktorým dáva nový rozmer a vnášajú tak radosť do života jej, či iným ľuďom. Jej druhým životom je divadlo a ZUŠ - ka, v ktorej učí.

Kedy si v sebe objavila chuť tvoriť a venovať sa umeniu?  Aké veci ťa v tvorbe ovplyvňujú?

Tvorím od detstva, výtvarná výchova bola môj top predmet na škole. Tvorivosť ma sprevádza fakt od malička, len vždy mala inú podobu. Človek dospieva a posúva sa inam, od detských kresieb a fantazírovania som prešla k hľadaniu samej seba, k tomu čo ma vystihuje a je mi blízke. Bolo obdobie kedy som viac maľovala, no dnes ma nájdete skôr za šijacím strojom alebo niečo vyrábať, resp. prerábať. To čo vytvorím je ovplyvnené materiálmi, ktoré “vhupnú” do môjho života. Niečo nájdem, dostanem, zdedím...a s tým potom pracujem. Nový materiál kupujem čo najmenej. Samozrejme ma ovplyvňuje aj miesto kde žijem a život ako taký. No a internet samozrejme :)

Ako učiteľka v ZUŠ-ke pracuješ s deťmi. Ako vidia tvoji žiaci estetický svet? Šokujú ťa niekedy niečím?

Teším ma, ak vidím u detí v dnešnej dobe takú prirodzenú až túžobnú chuť tvoriť a esteticky cítiť. Mám pocit ako by toho bolo čím ďalej menej. Snažím sa deti veľa podnecovať a podporovať  ich v tvorení, dostať z nich maximum. Niekedy to trvá dlhšie, ale stojí to zato. Deti sa vedia rýchlo nadchnúť, ale rovnako rýchlo vedia aj stratiť záujem. Nie je jednoduché udržať ich pozornosť a všímam si aj to, že stále častejšie ich výtvarnú tvorbu sprevádza potreba neustále komunikovať. 

Dávaš veciam úplne nový rozmer. Meníš obyčajné veci v neobyčajné. Ako dlho funguje tvoj blog Recy veci? Odkiaľ prichádzajú stále nové nápady? S akými materiálmi pracuješ?

Je to asi 2 a pol roka, čo som začala s blogom počas materskej dovolenky. Nápady, ktoré tam nájdete prichádzajú s materiálom, ktorý mám práve po ruke alebo keď večer zaspávam :) Niektoré sú moje vlastné, iné inšpirované internetom, pinterestom, ale vždy sa ich snažím poňať po svojom a dať im svoj rukopis. Zmením techniku, použitý materiál a dám mu iný význam, rada experimentujem. V posledných rokoch viac šijem, hlavne zo starších látok, ktoré som podedila alebo dostala, zo zvyškov látok, starého oblečenia vznikajú hračky a vankúše. Šila som aj z koberca a teraz dosť často pracujem s koženkami. No a potom je to vlastne všetko možné...drevo, stará a nepotrebná bižutéria, korálky, prešívam si oblečenia, robím si jednoduchú potlač na textil, dotváram zvyškami látok zápisníky, šijem papierové reťaze, takže pracujem aj s papierom, kartónom, textilnými farbami...Je toho neskutočne veľa a už samotný materiál je pre mňa inšpiráciou.

Ovplyvňuje ťa tvoja rodina? Zapájaš ich do kreatívnych činností?

Do určitej mieri áno, zaujímajú sa o to čo vytváram a myslím, že sa na tom bavia keď prídem s niečím uleteným. Mama nám ako deťom vždy šila oblečenie a ja som sa pri nej vtedy často motala. Otec má zase kopu náradia, niekedy až žasnem čo za pomôcky u neho nájdem. Manžel ma tiež podporuje a keď som zúfalá a neviem si rady, môžem sa na neho obrátiť. Stane sa, že zapojím do tvorby aj deti, ale sú dosť divoké takže je to niekedy boj. Starší syn mi pomáha s fotením, ktoré ho celkom baví, len ja som často náročná a to ho otravuje. Chce robiť veci podľa seba, a preto to niekedy končí iskrením medzi nami.

Existuje nejaká vec, ktorú túžiš vyrobiť, no nikdy si to nevyskúšala?

Nemám konkrétnu predstavu, skôr túžim po dokončení tích, ktoré už mám dlhšie v pláne a nie je na ne čas. Rada by som opäť ušila nejakú kolekciu textilných zvieratiek a postavičiek, no bavia ma aj minimalistické jednoduché tašky a kabelky. V podstate veľa vecí čo som vytvorila, som pred tým nikdy neskúšala. Často si hovorím, že tie vecičky sú vyrobené technikou pokus-omyl :)

Máš svoj obľúbený výrobok, ktorý ti učaroval a nikdy by si ho nepredala alebo nedarovala? Zastáva popredné miesto v tvojom byte.

Mám rada všetko čo vyrobím, pretože sa s každou novou vecou niečo učím a objavujem. Sú však vecičky, ktoré sa u nás doma alebo v mojom živote uchytia viac a tie čo nakoniec ani nepotrebujem alebo nevyužijem posúvam ďalej rodine, kamarátkam...Nedostatok času a praktická časť zo mňa ma naučili vyrábať menej zbytočností a zamerať sa na to čo naozaj potrebujem a využijem/e. Preto to na blogu občas začína stagnovať. Ak však niečo vytvorím a ľuďom sa to páči a chcú to, nemám problém vyrobiť im rovnakú vec, teda pokiaľ mám dostatok potrebného materiálu.

 Si mačka alebo pes? Jar alebo jeseň?

Mačka, pre jej schopnosť robiť len to čo sa jej páči a rafinovanosť. Jar, pretože som sa v tedy narodila a mám vtedy aj viac energie.

Hráš v ochotníckom divadle. Ako sa cítiš na javisku? Čo pre teba znamená divadlo?

Super. Tam môžem byť iná...drzá, hlučná, zlá, hysterická, hlúpa, naivná a nikomu to nevadí. Meniť sa ako chameleón, byť samovrahyňou, umelkyňou, prízrakom. Dokonca som si skúsila aj rolu ochrnutej ženy na vozíčku a poviem Ti, hrať to nebolo vôbec jednoduché. Divadlo je pre mňa relax, či už sa naň pozerám alebo hrám.

Často svojimi výrobkami obdarovávaš blízkych? Čo dokáže potešiť teba?

Áno, už to väčšinou tušia, že dostanú odo mňa niečo hand - made, a hlavne na Vianoce. Ja sa nachádzam v období, kedy človeka poteší to nehmotné, zážitky a tak. Zdravé deti a ich úspechy, príjemne strávený deň, chvíle s manželom alebo stretnutie s priateľmi...Stane sa, že si niečo zaželám, len tak sama pre seba a ono sa to stane, alebo je to vec po ktorej túžim a ja ju zoženiem alebo dostanem. To ma vie potešiť. A ešte masáž, prúžkované tričká a dusená červená kapusta so zemiakovou knedľou :)

V čom vidíš základ šťastného života?

Myslím, že je to individuálne, pretože každého robí šťastným niečo iné. Priznám sa, že som sa ešte asi nikdy hlbšie nezaoberala tým, čo je základom šťastného života. No ak budem hovoriť za seba, jednoducho som vždy len v danom momente, období cítila, že som spokojná a šťastná, a tak som si to chcela pamätať, akýsi súčet príjemných okolností. Celkovo si myslím, že ak človek robí čo ho baví, má okolo seba “svojich” ľudí a je zdravý, mohol by byť šťastný. A ešte dobrá komunikácia, tá je dôležitá :)

Keby si môžeš vybrať v akej dobe by si žila a kým by si bola. Čo by si si vybrala?

Asi niekde v polovici 20. storočia ako Coco Chanel alebo Twiggy. Alebo Audrey Tautou. To sú ženy, z ktorých každá mi je niečim iným blízka.

Ako vidíš seba o 10 rokov? Čo všetko by si ešte chcela dokázať a kam sa posunúť v tom čo robíš?

Tak to vôbec netuším. Aj keď rada učím výtvarku, viem snívať aj o tom ako raz skončím v malom ateliéri - dielni s malým obchodíkom, kde budem robiť to čo ma baví. Tvoriť, vyrábať, prerábať, šiť. 

S pozdravom, Saša Rosina

recyveci.blogspot.sk