Piknik s Adrianou Vojtušovou / "Skutočná osobnosť a charakter si vie získať rešpekt druhých aj v slipoch"

"Snažím sa byť dobrý človek. Verím v karmu, a preto sa snažím žiť tak, aby som mala každý večer pokojný spánok"

Miluje retro, vintage, čipky, krajky a ružovú. Jej meno je Adriana Vojtušová a svoje predstavy a nápady prenáša cez šijací stroj do podoby šiat, blúzok či košieľok. Už od dávna kreslí, navrhuje a kombinuje všetko čo ju napadne. Počas týždňa ju nájdete učiť výtvarnú výchovu na základnej škole a vo voľnom čase vyrába veci, ktoré nájdete práve TU !

Ako si sa dostala k šitiu rôznych druhov oblečenia? Čo okrem toho ešte vyrábaš?

Mamina je krajčírka, a tak som mala od malého dievčatka vzor. Potom sa stalo také to klišé - dopichané prsty, ale barbíny s garderóbou za akú by sa nemusela hanbiť ani Carrie Bradshaw. Vyštudovala som modelárstvo a návrhárstvo odevov a počas štúdia pedagogiky na VŠ bola textilná tvorba môj najobľúbenejší predmet. Po skončení VŠ sa mi hneď naskytlo miesto učiteľky na ZŠ, a tak som nestihla svoje dizajnérske ambície naplniť a vsadila som na istotu povolania.  A tak sa zo šitia stalo hobby, vďaka ktorému mám radosť, psychoterapiu a možnosť sa kreatívne realizovať vždy, keď je čas a potreba. Okrem šitia tiež rada kreslím. To mi zostalo od detstva.

Spomínaš si na svoju prvú ušitú vec? Na svoj prvý šijací stroj?

Prvá „dospelácka“ vec bola plátenná taška na rožky a bola som neskutočne pyšná, keď si ju moja mama fakt na tie rožky vzala. Stroj bol práve ten mamin, ktorý dostala ona od tej svojej a ktorý mi nedávno zverila do môjho vlastníctva. Pre mňa to bolo ako zdediť Rolexky. Je to stará Veritaska, ktorú nové mašiny nikdy nemajú šancu dobehnúť čo prešije rovnako hodváb ako aj koberec.

Na čom si dávaš pri tvorbe nových kúskov najviac záležať? Ako vznikajú tvoje návrhy a nápady?

Rokmi praxe vidím veľký pokrok na kvalite spracovania, ktorú sa snažím samozrejme stále zlepšovať. Viac dbám na správny výber a kombináciu materiálov, zaujíma ma jeho zloženie alebo odkiaľ pochádza. To ako sa správa po vypratí, alebo jeho životnosť. Snažím sa, aby moje oblečenie vyzeralo pekne nielen zvonku, ale aj zvnútra. Moja nevyčerpateľná inšpirácia je žena  sedemdesiatych rokov, ktorá má na hlave natáčky a nylonovú šatku, na perách rubínový rúž, v rukách drží misu s cestom na koláče a spod kuchynskej zástery jej trčia krajky a spodničky dokonale padajúcich šiat. 

Čo ťa v kreativite najviac ovplyvňuje?

K chuti tvoriť a vymýšľať nové veci musím mať svoje tvorivé obdobie. Neviem pracovať na zákazku "prosím ťa do piatku potrebujem to a to" - to je des. Aj keď by som rada, takéto obmedzenia  a „deadlajny“ mi radosť z tvorby neprinášajú. Keď mám zaplatené účty, vybavené pracovné povinnosti, víkend pred sebou púšťam hudbu a vtedy prichádza môj čas... 

V akom štýle si doma? Čo je tvojím typickým rukopisom?

Myslím si že žene najviac pristane, keď je ženou a to z nej robia jednoznačne šaty a sukne. Páči sa mi ako pyšne nosili dámy v 16. - 19. storočí šaty a boli vyjadrením ich vkusu a osobnosti. Trochu zazlievam Coco Chanel, že nám ženám „zlegalizovala“ nohavice. V mojej tvorbe to teda občas až preháňam s krajkami, puff rukávikmi, výšivkami, mašličkami a florálnymi potlačami, ale ja to tak skrátka cítim.

Cítiš sa viac doma v učiteľstve a v škole ? Alebo pri šití a tvorení?

Ako som spomínala moja práca v škole je racionálne rozhodnutie, ktoré mi umožňuje byť platným členom spoločnosti, ktorý ráno vstane niekam na 8 hodín odíde, aby si mohol zadovážiť základné životné potreby a byť v neutrálnom vzťahu so štátom. Na jednej strane som rada, že sa mi v práci podarilo skĺbiť svoju vášeň pre výtvarné umenie, keďže učím aj výtvarnú výchovu, ale na strane druhej je to veľmi ťažká psychická práca, ktorá ma často emocionálne vyčerpá. Naviac je to večný požierač nápadov, pretože tých tam nikdy nie je dosť, Preto je logické, že tie najlepšie si nechávam na doma, keď môžem v pokoji nad nimi popremýšľať a dotiahnuť k mojej spokojnosti.

Ako ťa vnímanú tvoji žiaci? Bavíš sa s nimi aj o móde?

Snažím sa žiakov stále motivovať k práci tak, aby boli sami na záver prekvapení čo dokázali. Priznávam, že latka je často nasadená dosť nízko lebo súčasné deti veľmi rýchlo odradí neúspech, preto som v požiadavkách na ne opatrná. Výchova umením mi tiež dáva priestor na diskusiu a tak sa na hodinách často rozprávame o móde, vedia, že sa venujem móde a tak im  občas ukazujem jednoduché DIY postupy ako si prerobiť oblečenie, vyrábame si tričká, jednoduché doplnky. Atmosféru na hodine si vieme dotvoriť hudbou a v takomto prostredí vzniká často súčastne nielen „dielko“, ale aj vzájomná dôvera a rešpekt. Veľmi ma poteší keď mi nasledujúci deň žiak donesie dopracovanú prácu a zaujíma ho môj názor na ňu.

Čo podľa teba tvorí osobnosť človeka? Myslíš, že oblečenie je jedným z hlavných faktorov?

Keď je človek štýlový a má osobitý šatník je pre okolie atraktívny. Zaujme. Oblečením tiež vyjadrujeme kam v spoločnosti patríme - či sme bankár, moslim, punkáč alebo kňaz. Táto téma ma tak zaujíma, že som jej dokonca venovala diplomovú prácu. Ale všetci dobre vieme, že osobnosť človeka netvorí jeho zovňajšok tak ako ho vidíme. Občas mám pocit, že sme sa naučili hodnotiť ľudí podľa toho čo majú na sebe a prestali sme ich počúvať.. Moja mama nenosí 15 cm podpätky a nemá drahú kabelku, ale svojím správaním a osobným šarmom je to veľká pani vždy a všade aj v teplákoch. A moja najlepšia kamarátka netuší čo je to clutch alebo peplum top, ale pri jej charizme ktorú má by jej prekážali. Skutočná osobnosť a charakter si vie získať rešpekt druhých aj v slipoch. 

Čo máš na živote najradšej?

Najradšej mám, keď sme spolu s mojim mužom. Keď sa smejeme, zapletá mi vlasy, donesie ráno čerstvé pečivo alebo sa skrátka len tak máme. Sme spolu už 14 rokov, stále sa veľmi ľúbime a vážime si všetko čo sme si spolu za ten čas vybudovali. A mám rada aj veľa takých prkotín - dnes som si mobilom fotila prvé snežienky pod naším oknom. A milujem psy.

Si detailistka? Alebo človek prispôsobivý, ktorý vníma veci skôr ako celok.

Detaily sú pre mňa veľmi dôležité.  Mňa napríklad vždy poteší, keď má oblečenie peknú visačku, originálne gombíčky, čisté štepovanie, alebo pohodlné vrecká. Práve tieto drobnosti z nej robia srdcovku. Keď nakupujem oblečenie najprv ma zaujme dizajn - čiže celok. A potom príde bližšie skúmanie. Pozerám ako je ako je vypracovaná - osobná deformácia. Ak vidím, že z nej trčia nite ,práve to podľa mňa určuje ako kvalitne bola spracovaná, pokrčená alebo je krivo ušitá, prestane ma zaujímať. Práve trčiace nitky sú môj postih. Ak vidím v rade na pošte predo mnou tetu, ktorej visí niť z kabáta vždy mám nutkanie zakročiť (smiech)

Aké máš plány na najbližšie obdobie?

Rada by som zrealizovala kolekciu jarných šiat v štýle „čaj o piatej“- vidím slnkom zaliatu terasu, ratanový nábytok, na stole kytička pivoniek, slamený klobúk, perlový náhrdelník a krajkové rukavičky. Popíjame s kamarátkou jasmínový čaj a kvetinové vzory na našich vypasovaných šatách splývajú s rozbujarenou jarnou záhradou. No a na Vianoce som dostala krásne skečovacie fixky tak by som ich už konečne rada vyskúšala.

S pozdravom, Adriana

http://www.sashe.sk/adjushka