Pribináčik blog: Piknik s Petrou Tomášovou / "Snažím sa nevidieť veci také aké sú, ale aké by mohli byť. "

" Mám rada nové veci, ticho, učím sa vystierať a jesť menej sladkého. Milujem hory a pocit prekonávania sa, aj keď mi často chýba energia na zotrvanie do konca. Rada pracujem rukami – niečo tvorím. Myslím, že som človek s mnohými chybami, no verím že je v mojom vnútri aj veľa dobrých vecí, ktoré snáď tie zlé prevyšujú"

Každý človek má v sebe niečo, čo ho líši od ostatných. Dotvára to jeho osobnosť. Človekom s veľmi výraznou osobnosťou je aj PETRA TOMÁŠOVÁ, ktorá miluje drevo a všetko späté s prírodou. Využíva to, čo nám príroda dáva a vytvára z toho výrobky, ktoré sa určite nedajú prehliadnuť. Má svoju vlastnú dielňu, v ktorej spracúva drevo, šije, vyrába výrobky z kože, obnovuje starý nábytok a svet okolo seba zachytáva na film svojho fotoaparátu. A čo všetko vzniká v jej dielni? Pozrite si TU.

Venuješ sa výrobe rôznych zaujímavých vecí, čo všetko vzniká v tvojej dielni?

Ja si žijem v prepychu, mám až dve dielne! Jedna je hneď vedľa nášho domu, je to taká malá podkrovná izbička nad letnou kuchyňou babky a dedka. Bola nevyužitá, tak som si ju privlastnila. Som rada že ju mám aj napriek tomu že zateká, a mám tam občas veľa vody. Tam mám brúsky, pílku, hrnčiarsky kruh a iné zaujímavé nástroje, kde z dreva vyrezávam rôzne tvary. Druhú dielňu mám v izbe (alebo mám izbu v dielni?), kde maľujem, šijem, vypaľujem, strihám, lepím....a mám večne neporiadok. Najradšej sa venujem dekoráciám. No v mojej ˮdielniˮ toho vzniká naozaj veľa. Najskôr som začala vyrábať veci, o ktorých som si myslela, že sú najlákavejšie. Nechcela som začať dekoráciami a ozdobami, aj keď ma bavili najviac. Boli to šperky. Najskôr z látok, postupne som sa do toho viac a viac dostávala. Našla som si niečo svoje – drevené brošne, náhrdelníky, náušnice zo šišiek. Mám rada svoju divočinu - srnky, medvede, líšky, vtáčikov a iné. Mojou srdcovkou sú však hlavne vianočné ozdoby, drevené dekorácie, maľovanie rámikov a prerábanie starého nábytku. Celkovo mám veľmi rada bytový dizajn.

Kedy vznikol prvý impulz tvoriť? Čomu si sa venovala pred tým?

Vždy ma bavila výtvarná výchova. Na základnej škole som začala ako malá chodiť na základnú umeleckú školu, ale po chvíľke som prestala. Ak si dobre pamätám bolo to kvôli tomu, že som sa bála psov a po ceste domov som vždy nejakého stretla. Keďže som sa bála, prestala som tam chodiť. Ako dieťa som strávila veľa času vonku hraním futbalu, schovávačiek a hlavne v prírode, kde sme stavali bunkre. Prvý impulz prišiel asi na strednej škole, hodiny som presedela pri stole a kreslila si mini obrázky kvetov, len tak pre radosť. Ani neviem ako to začalo. Keď som objavila Sashe, hneď som to chcela skúsiť, no dlho som sa odhodlávala. Moje prvé ozajstné výtvory sú pre mňa dnes dosť smiešne.

S akými materiálmi pracuješ? Máš radšej teplé alebo studené materiály? Aké farby máš rada?

Mám veľmi rada prírodu, rada pracujem s materiálmi, ktoré nám ponúka les. Myslím, že o tom svedčí aj moja izba, drevo mám všade. Je pre mňa tým najkrajším materiálom, má krásne farby, štruktúru a krásne vonia. Keď idem na prechádzku vždy si musím z lesa niečo priniesť domov. Jeden konár, ktorý sa mi páči, som schopná vliecť so sebou domov celé kilometre. Snažím sa tiež využívať už použité materiály, využívam napríklad kožu, látky a podobne. Príroda je mojou veľkou inšpiráciou. A farby? No predsa prírodné! Najviac hnedá, biela, béžová no všetky farby sú pre mňa pekné ak sa pekne skombinujú.

V ktorej časti dňa sa ti najlepšie tvorí?

Nezáleží či je ráno či večer. Rada tvorím vtedy keď viem že sa nemusím nikam ponáhľať a môžem sa do tvorby úplne ponoriť. Sú však ročné obdobia v ktorých robím radšej, a to je jeseň a zima, pre mňa veľmi čarovný čas. Vtedy si dokážem všetko akosi viac užívať a mám najviac nápadov, inšpirácie.

Ako vznikajú tvoje nápady na nové veci?

Niekedy mi len tak niečo napadne, inokedy napríklad idem po lese a uvidím dva listy zaujímavých farieb, ktoré k sebe pasujú a začnem nad tým premýšľať. Všimla som si, že čím viac tvorím - tým mám viac nápadov. Najčastejšie prichádzajú nové nápady práve pri výrobe nejakej vecičky. Najradšej mám nápady, ktoré prichádzajú v noci. Niekedy sa zobudím a mám v hlavne nápad, zvyčajne si ho hneď napíšem alebo nakreslím, aby som naň do rána nezabudla. Inšpiráciu získavam zo všetkého naokolo.

Čomu sa okrem hand – made tvorby venuješ?

Okrem vyrábania svojich vecičiek v galérii sa rada venujem prerábaniu starých vecí. To je ďalšia vec ktorú milujem. Veci, ktoré boli na vyhodenie som často prerábala a snažila sa im dať šancu. Išlo napríklad o staré rámy. Asi pred dvomi rokmi som vytiahla z dedkovej dielne starú skriňu a začala ju renovovať. Vtedy som sa do prerábania zamilovala. Skriňa je v mojej izbe, nie je dokonalá, no pre mňa je najkrajšia a má nevyčísliteľnú cenu. V renovovaní pokračujem, čakám na pekné počasie a idem sa pustiť do komody, skrine, starodávnej postele, nádherných stoličiek a rámov. Neviem sa dočkať! Taktiež rada fotím, len tak pre radosť. Fotím na kinofilm, má to svoje čaro.

Si tradičný typ človeka, ktorý má rád staré veci. Myslíš si, že ľudia o to strácajú záujem?

Myslím, že sme sa naučili veci zahadzovať a kupovať nové, než ich opravovať. Je veľa ľudí, ktorí majú doma rôzne staré veci. Tie sa dajú využiť, no možno nevidia to, čo by z nich mohlo byť. Pritom sú to krásne veci, ktoré majú niečo za sebou, skrývajú príbeh, niečo čo sa nedá opísať. Pre mňa sú to poklady. Snažím sa nevidieť veci také aké sú, ale aké by mohli byť. Myslím že je to aj otázka vkusu, niekomu sa páčia moderné veci, niekomu staršie, iný rád kombinuje. Mne sa tiež nepáči každý kus starého nábytku. Všímam si však, že záujem o staré veci je čoraz väčší. Celkovo vintage štýl, ktorý zahŕňa niečo historické aj klasické si obľubuje čoraz viac ľudí, či už sa jedná o nábytok, dekorácie, oblečenie.

Čo je pre teba najväčší relax a čo ťa robí šťastnou?

Tvorba je pre mňa jedným zo spôsobov, ktorým si môžem svoju myseľ od všetkého oslobodiť. Mám tiež rada turistiku, bicyklovanie, plávanie, prechádzky, rôzne stretnutia s priateľmi. Rada chodím na stretnutia mládeže nášho zboru. Venujem sa aj skautskej skupine, kde deti učíme rôzne zaujímavé veci a veľa chodíme do prírody.

Kam by si sa chcela vo svojej tvorbe posunúť?

Chcela by som sa zdokonaliť, nie všetky chyby a nedokonalosti mám ,,vychytané". Vždy sa je v čom zlepšovať. Robiť veci ešte kvalitnejšie, prepracovanejšie, krajšie. Myslím, že „nadanie“ závisí do určite miery aj od schopnosti sústrediť sa dlhší čas jedným smerom. Preto chcem tvoreniu venovať viac času, aby som sa mohla zlepšovať, a mohla získať prácu snov. Taktiež by som chcela skúsiť nové veci, napríklad tvorenie s hlinou. Hrnčiarsky kruh mám, no ešte som nemala čas pustiť sa aj do tohto dobrodružstva.

Cítiš, že ľudia majú záujem o hand – made výrobky? Alebo skôr siahajú po bežných veciach dostupných v obchodoch za nižšie ceny?

Určite je záujem o hand - made výrobky väčší než kedysi. No myslím si, že v mojom okolí veľa ľudí takéto veci nekupuje. Väčšinou sa ľudia môžu stretnúť s hand - made výrobkami len na internete, prípadne občas na jarmokoch. Pre väčšinu ľudí je jednoduchšie nakupovať v obchodoch, kde si môžu výrobok pozrieť, vyskúšať, chytiť do ruky.

Máš nejaké nesplnené sny, ktoré by si chcela v budúcnosti zrealizovať?

Snov mám veľmi veľa. Pár sa mi, ak Boh dá, už čoskoro splní. No jedným mojim dôležitým snom je robiť to čo ma baví. Prichádza čas kedy sa budem musieť rozhodnúť čomu sa budem venovať, kde budem pracovať. Rada by som robila niečo, čomu skutočne verím a milujem, niečo čo by stálo za to. Dúfam, že budem mať odvahu pustiť sa do toho aj napriek pochybnostiam, ísť si za tým a venovať sa v budúcnosti tvoreniu a kreatívnej práci. V tom ma motivuje aj veľa kreatívnych ľudí, ktorí rozprávajú svoj príbeh o tom ako začali od nuly, odhodlali sa ísť za svojim snom. A to aj napriek tomu, že je to ťažké. Mojim ďalším veľkým snom je mať so svojim budúcim manželom dom/byt, ktorý by sme si spolu zariaďovali a zútulňovali.